Vláčik z PO sa "terigá" do Kysaku.Počúvam rozhovory v svojej "šarištine"- o srnkách na poli,o danieloch - lopatároch,o mliečku a kravičkách-deda s vnúčikom...
"Aj kakavko sa robí z mliečka?"...."Aj kakao."
Dedovia, babky, vnúčatká,východ,západ.....Približujem sa ku Kysaku.Kysak-moj život,Kysak,moja prestupná životna stanica...
"To taáke šlivky tam róšňu....šlívka pri šlívke....
Je mi smutno. Za východom, za nárečím,za ľuďmi,za kosmatkami,za viničkami.Ľudí aj ovocie si ako vždy idealizujem.
"Ešči máme čásu", hovorí dedo vo vlaku. "Za chvíľu uvídiš dedóvu zahrádu!"
Mám ešte aj ja "času"?Nahrniem sa s francúzkymi barlami do vlaku?Kto ma zavezie do Lepáku?Ako dlho ešte bude ochotná ísť so mnou moja Romanka?Mala by som to tam tak rada, keby som zostala?
Ľudí,rodinu, ulice, staré domy,stretnutia, spomienky......
...Kým ľúbim,ešte som....si pospevujem...starú trapošinku..
Komentáre
Zverejnenie komentára